Čo všetko teda ovplyvňuje našu potrebu bielkovín? Všetky stresové situácie: choroba, užívanie liekov, chirurgické zákroky, psychické vypätie a pohybová aktivita, teda tréning. A to je práve to, čo nás zaujíma. Tréning je stres a stres zvyšuje potrebu bielkovín, pretože pôsobí katabolicky.

Prostredníctvom stresových hormónov (adrenalín, noradrenalín, kortizol a pod) dochádza k odbúravaniu bielkovín a využívanie ich ako zdroj energie. Na základe toho môže dôjsť k situácii, ktorej hovoríme negatívne dusíková bilancia, kedy organizmus stráca viac dusíkatých látok - močom, potom, stolicou - ako ich vytvorí. Tento krajne nepriaznivý stav môže viesť až k atrofii svalstva. V bežnom živote je štandardnou situáciou vyrovnaná dusíková bilancia, teda stav, keď straty bielkovín (katabolizmus) a ich tvorba (anabolizmus) sú v rovnováhe. My však potrebujeme docieliť pozitívnej dusíkovej bilancie, teda optimálneho stavu, kedy je vyššia tvorba bielkovín ako ich rozpad, a prevažujú teda anabolické (výstavbové) procesy. Výsledok? Tvorba svalovej hmoty.

K tomu, aby mohli byť bielkoviny (respektíve aminokyseliny) prijaté potravou využité pre tvorbu svalovej hmoty, musí však prebehnúť trávenie a vstrebávanie bielkovín. Teda procesy, počas ktorých dochádza pomocou tráviacich enzýmov v tráviacom trakte k štiepeniu bielkovín (polypeptidov až makropeptidů) na elementárne zložky - aminokyseliny. V tejto forme môžu byť vstrebané cez črevnú stenu a môžu sa dostať do krvného obehu. Tento zložitý proces začína už v ústnej dutine, kde dochádza k oslabeniu potravy a jej premiešanie so slinami. Potom potrava postupuje do žalúdka, ktorý už má pre trávenie bielkovín veľký význam. Jeho žalúdočnej steny vylučujú kyselinu chlorovodíkovú (HCl) a tým silne zvyšujú kyslosť žalúdočného obsahu.

Kyselina chlorovodíková HCl
Kyselina chlorovodíková, ktorú poznáme aj pod názvom kyselina soľná, je veľmi známou a predovšetkým silnou kyselinou. Je vodným roztokom plynného chlorovodíka (HCl). Kyselina chlorovodíková je vylučovaná žalúdočná stenou a funguje ako aktivátor žalúdočného enzýmu pepsínu. Ten štiepi skonzumované bielkoviny a zároveň zabíja baktérie v potrave. Kyselina znižuje pH vnútorné steny žalúdka. Ak tento mechanizmus zlyhá, dôjde k poruche mazových krytu a môže dôjsť k vzniku žalúdočného vredu. Vo dvanástnika je kyselina neutralizovaná.

Len za týchto okolností môže začať pracovať pepsín a štiepiť dlhý reťazec aminokyselín na kratšie úseky. V tomto stave postupuje natrávená bielkovina do tenkého čreva - dvanástnika, kde ju "očakávajú" ďalšie enzýmy vylučované pankreasom - konkrétne sa jedná o trypsín a chymotrypsín. Tu už dochádza ku konečnému štiepenie na di-a tripeptidy (prepojenie dvoch až troch aminokyselín), ktoré už môžu prechádzať črevnou stenou.

Pepsín
Pepsín je tráviaci enzým, ktorý v žalúdku rozkladá bielkoviny potravy (resp. aminokyseliny) na kratšie reťazce aminokyselín (zmes rôznych peptidov o nízkej molekulovej hmotnosti). Pepsín vzniká v bunkách žalúdočnej sliznice. Aktivita pepsínu je najvyššia v silne kyslom prostredí (pH 1,5 - 3,5). Toto prostredie zabezpečuje v žalúdku kyselina chlorovodíková.

Chcel by som upozorniť na dva základné problémy, ktoré môžu pri trávení bielkovín vzniknúť, a to:

1) Príliš vysoká jednorazová dávka - túto dávku je nutné individuálne vyskúšať, pretože je u každého iná. Všeobecne ale platí, že by nemala prekročiť 40 gramov čistej bielkoviny. Prekročením enzymatické kapacity si koledujeme minimálne o tráviace ťažkosti. Nestrávené bielkoviny v hrubom čreve doslova hnijú - a vzniknuté "mŕtvolné" jedy môžu pôsobiť na črevnú stenu karcinogénne!

2) Príliš vysoká hladina aminokyselín v krvi - organizmus všetky aminokyseliny nedokáže využiť pre proteosyntézu (tvorbu bielkovín). Predávkovanie bielkovinou vznikne za situácie, že organizmus tieto bielkoviny strávi a vstrebe. Problém je v tom, že aminokyseliny si nedokáže telo uskladniť ako cukry a tuky, a preto ich musí odbúrať v pečeni s konečným odpadovým produktom močovinou. Výsledok? Preťaženie pečene a obličiek.

Močovina
Močovina vzniká v pečeni v roztok močoviny cyklu, počas ktorého je rozštiepi aminokyselina arginín na močovinu a ornitin. V tele slúži močovina ako odpadová látka a odvádzač nadbytočného dusíka. Močovina je vylúčená močom z tela a ornitin je znovu použitý ako prekurzor pri syntéze arginínu.

Trávenie a vstrebávanie bielkovín je proces veľmi zložitý a prináša rad úskalí, najmä v kulturistike, kedy sa tráviaci trakt musí vysporiadať s podstatne vyšším množstvom bielkovín než u bežnej populácie. Môžeme tomu nejako pomôcť? Áno, proteínovými produktami vo forme kokteilov môžeme nahradiť až polovicu prirodzených zdrojov bielkovín (mäso, vajcia, tvarohy, mliečne výrobky a pod) a to je veľká "úľava". Tým sa podstatne zníži objem tráveniny a často nežiadúce "prímes" tukov a sacharidov. Výrobcovia doplnkov stravy ponúka celú škálu proteínových produktov, ktoré predstavujú viac než plnohodnotnou náhradu prirodzenej stravy, nech sa jedná o prípravky postavené výhradne na báze srvátkovej bielkoviny, alebo zmiešané viaczložkové proteíny. Tráviaci trakt Vám za to bude "vďačný".

Zdroj: Ronnie.cz